Potrava

Úvod

Agamy bradaté sú všežravci. To znamená, že ich jedálniček tvorí ako rastlinná, tak aj živočíšna zložka potravy. V priebehu života agamy sa jej stravovacie návyky menia, zatiaľ čo mladí jedinci preferujú skor živočíšnu potravu, dospelí jedinci sa živia viac-menej rastlinnou zložkou. O zložení potravy rozhoduje taktiež miesto výskytu a sezónna dostupnosť stravy. V miestach výskytu bujnej vegetácie sú agamy skôr bilinožravé a naopak v miestach hojného výskytu hmyzu sú takmer hmyzožravé. Veľkí jedinci nepohrdnú malým cicavcom (hlodavce, menši vták, iný jašter alebo malý had). V zajatí majú agamy tendenciu trpieť obezitou (veľmi proteinová a často nevyvážená strava + málo pohybu) a preto je treba dávať pozor, aby nedochádzalo k prekrmovaniu.

Živočíšna zložka:

U mláďat by mala tvoriť živočíšna zložka 80% potravy. U dospelých by to malo byť 70% všetkej potravy. Mláďatá vo veku do 3 mesiacov môžeme kŕmiť kľudne 2x denne. Platí, že čím agama viac je, tým na tom bude lepšie kondične (vyvažovať nadbytok fosforu zelenou zložkou bohatou na vápnik + podávať vápnik extra). Pokiaľ však nejaví o potravu záujem, odstránime hmyz z terária a skúsime to na druhý deň. Ak nemáte čas kŕmiť agamu tak často, postačí jej aj raz denne. Agamy, staršie ako tri mesiace, krmíme obdeň, staršie ako pol roka postačí raz za tri dni. Nesmieme zabúdať na rastlinnú zložku. Podávaný hmyz nesmie byť dlhší ako je šírka papuľky. Platí: lepšie viac menších švábov/cvrčkov, než jeden veľký, ktorým sa buď zadusí, alebo ho nebude môcť stráviť. Dospelá agama skonzumuje za týždeň okolo 20 dospelých cvrčkov. Kŕmiť môžeme rôznymi druhmi cvrčkov, ako napr. cvrček dvojškvrnný (Gryllus bimaculatus), cvrček banánový (Gryllus assimilis) a cvrček domáci (Acheta domestica). Zo švábov sa skrmuje najčastejšie Blaptica dubia u ktorých nie je pravdepodobné, že by vám zamorili domácnosť pri úniku. Saranča Locusta migratoria môže byť ďalšou alternatívou. Múčne červy Tenebrio molitor podávame iba ako doplnkové krmivo, kvôli vysokému obsahu chitínu. Holíčatá podávame max. 1x mesačne (je nutný individuálny prístup). Podávam samiciam po znáške/zimovaní. K potrave podávame rôzne vitamínové preparáty. Vápnik podávame vo forme nadrvenej sépiovej kosti alebo vaječných škrupiniek, prípadne ak chceme svojím miláčikom dopriať kvalitný vápnik, doporučujeme Biomin H (je dostať v lekárni). Vápnikom sa snažíme vyvážiť vysoký obsah fosforu v živočíšnej zložke stravy. Vačšina bezstavcovej stravy obsahuje nadbytok fosforu v pomere k vápniku (viz tabuľky hmyzu nižšie) a preto v jednej z ďalších časti uvedieme rastlinnú zložku potravy, ktorou sa snažíme vyvážiť hodnotu vápniku v jedálničku agám. Správny pomer vápniku a fosforu, ktorý by sme sa mali snažiť dodržať je 2 : 1 (Ca : P)

Voda:

Agamy väčšinou nepijú z misiek. Radi sa napijú pri kúpaní. Z podávanej rastlinnej potravy taktiež získavajú tekutiny, takže aj keď nevidíte vášho zverenca piť, nič sa nedeje, pokiaľ dostáva zeleninu. Ja osobne nepoužívam misku s vodou ani v jednom teráriu. Agamy si do misky často nahrnú piesok, v ktorom sa môžu nachádzať baktérie. Doporučujem agamky pravideľne raz-dva krát za týždeň okúpať v teplej vode, čím sa im dostane do tela voda a zároveň to blahodárne pôsobí aj na ich trávenie. Pozor, voda musí byť teplá, nie však horúca. Agamu necháme vo vode maximálne 20 minút.

Rastlinná zložka:

Rastlinná zložka je najdôležitejšia zložka potravy, na ktorú sa snažíme agamy naučiť od narodenia. Rastlinná zložka stravy pomáha vyvážiť nutrične velmi bohatú živočíšnu zložku, okrem iného poskytuje nevyhnutné minerály a vitamíny. Podľa Čapka (2014) by mala byť rastlinná zložka v dospelosti až 90% celkovej stravy agám, avšak treba prihliadnúť na každé zviera individuálne. Rastlinná zložka by mala v lete obsahovať najmä zmes natrhaných lúčnych bylín, ktoré sú bohaté na vápnik, horčík, niektoré vitamíny B-komplexu, jód a ďalšie nutrienty.

Na čo si dávať pozor:

"Oxaláty a fytáty
Jsou to přirozeně se vyskytující chemické molekuly v některých rostlinách. U lidí, kteří požívají příliš mnoho zeleniny s oxaláty („produkt“ kyseliny šťavelové – ethandiové, C₂H₂O₄) a fytáty (kyselina fytová, hlavně v mrkvi, zeleném hrášku, fazolce a v jádrech) na sebe tyto molekuly vážou mj. kalcium a zabraňují tak jeho vstřebávání v tělě."

I když není tak uplně jisté, že u agám to funguje stejně jako u lidí, předpokládá se a je dobré předpokládat, že tyto látky mají patrně stejnou negativní funkci i u agam. Někdo tvrdí, že se vařením tyto látky redukují, ale zatím bez věrohodných studií.

Proto rostlinami, které tyto látky obsahují lze krmit, ale jako v případě níže uvedených goitrogenů je nepodávejte často a denně, ale spíše příležitostně, rostlinami, které obsahují výrazně více těchto látek než jiné nekrmte raději vůbec.

Oxaláty a fytáty obsahuje například tato zelenina (přikládáme u většiny obsah oxalátů ve 100g):

• petržel (1,7 g) (raději nekrmit)

• pažitka (1,48 g)

• špenát (0,97 g) (podávat velmi málo nebo vůbec)

• listy řepy (0,61 g)

• mrkev (0,5 g)

• ředkvička (0,48 g)

• šťovík (vůbec nekrmit)

• brukev zelná (angl. Collard greens – 0,45 g)

• ružičková kapusta (0,36 g)

• fazolové lusky (0,36 g)

• řepa

• celá zrna (např. obilovin)

• čekanka

• růžičková kapusta (0,36 g)

• vodnice (0,21 g)

• salát (0,33 g)

• mangold

• celer (0,19 g)

• brokolice (0,19 g)

• lilek (0,19 g)

• květák (0,15 g)

• chřest (0,13 g)

• čekanka (0,11 g)

• hlávkové zelí (0,1 g)

• ibišek (0,05 g)

• cibule (0,05 g)

• hrášek (0,05 g)

• listy vodnice (0,05 g)

• pastiňák (0,04 g)

• paprika (0,04 g)

• tuřín (0,03 g)

• kapusta (0,02 g)

• tykev, dýně (0,02 g)

• okurky (0,02 g) "(reptile.cz, 2014)

Nižšie uvádzame tabulky v ktorých sa nachádzajú jednotlive druhy rastlín, zeleniny a ovocie ich doporučené podavanie a obcas vápniku a fosforu.(názvy sú uvedené v češtine a latinčine)

Listy rastlín:

Koreňová a ostatná zelenina :

Ostatní zelenina

Ovocie:

Obsah jednotlivých látok v potrave:

Zdroj : reptile.cz